|
Svätý Martin
Hodová husacia pečeň Najlepšie husi sú také, ktoré sa vykŕmia k svätému Martinovi šrotom a kukuricou. Ak ich chováš od húsat, najlepšie ti budú priberať gunárik zbavený zavčasu mužskosti. Bude najchutnejší aj na pekáči. Najväčšieho a najsilnejšieho zurvalca si ponechaj na chov. Milostivo mu udeľ dar plodného života a k ostatným privolaj miškára, aby ich vyrezal. Nie je to robota pre ženy a tatkovia rodín sa jej tiež boja. Keď sa gunárikom ranky zahoja, každého zavri do osobitnej drevenej klietočky tak, aby sa len trolilinku mohol hýbať. Každý deň ho trikrát nadžgávaj šrotovými šiškami a dbaj aby pri klietke z ktorej neustále vystrkuje zlostnú hlavu, mal mištičku z vodou. Bude ti priberať zo dňa na deň ani manžel, keď ho žena prekrmuje. Môžeš na ňom sledovať, čo by sa ti stalo, keby si sa tiež len prejedala a nehýbala sa. Akisto by ti tiež zožltla pečeň od prerastania sadlom, čo je u kŕmenej husi žiaduce, no u dievčaťa nie. Na kolenách ťa prosím začni sa prejedať až keď budeš pod čepcom. Kŕmená hus ma žltú pečeň, nekŕmená hnedú. Žltá je lahodná, hnedá chutí veľmi obyčajne. Keď z husi vyberieš žltulinkú pečienočku, pokrájaj z nej do rajničky všetku vnútornú masť, podlej pohárom bieleho vína, pridaj dva obielené strúčiky cesnaku a pod pokrievkou sadlo na miernom ohni vytápaj Z dvadsiatich dekov jadier vlašských orechov stiahni žlté šupky a bielymi jadrami pečeň prešpikuj. Strkaj ich pekne do hĺbky, pečeň nesmie vyzerať ako jež. Ak sa ti pošťastí zohnať hubu hľuzovku, olúp z nej tmavú šupku, hubu rozkrájaj na hranolčeky, prešpikuj nimi pečeň namiesto orechov. Potom ponor pečeň do masti tak, aby ňou bola zakrytá a dus. Po hodine dusenia na miernom ohni pečeň vyber na tanier, zalej masťou a nechaj vychladnúť. Ostatnú masť zlej do hrnčeka, na dne rajničky nechaj iba oškvarky, ktoré dopražíš, aby boli ružové a krehké. Keď začínajú ružovieť, osoľ ich. Ak chceš pečeň okamžite ponúkať, rozkrájaj ju na hrubšie rezy, posyp ju ružovými husacími oškvarkami, podlej žufankou masti a ešte teplú odnes na stôl spolu s tanierom zemiakových lokší a obrovským krčahom burčiaku. Bude chutnejšia ako studená len s chlebom a bez burčiaku.
Plnená hus Ani Česi, ani Rakúšania ani Maďari pečenú hus neplnia, iba Prešporčania áno, ale len na hody.* Veľkú cibuľu, posekaj a opraž na žufanke husacej masti. Pridaj pol kila ľubovoľného mletého mäsa, miešaj a dus desať minút. Pridaj pol kila olúpaných pečených gaštanov, osoľ, prilej pohár vína alebo burčiaku, vsyp desať deka obielených jadier vlašských orechov a desať deka hrozienok. Štvrť kila husacej pečene a žalúdok vopred opeč a nadrobno pokrájané pridaj k ostatnému. Obieľ a zbav jaderníkov dve jablká, nadrobno ich pokrájaj a spolu so štipkou škorice ich vmiešaj do masy. Plnku odstav z ohňa a naplň ňou vypitvanú hus. Všetky otvory pozašívaj, vlož vtáka do pekáča a pred pečením ho pokvapkaj citrónom. Pri pečení hus polievaj vypečeným tukom, aby bola šťavnatá. Po každých desiatich minútach pečenia ju obráť. Upeč ju do zlatožlta. Podávaj húsku vcelku a horúcu s praženými zemiakmi a zeleninovými šalátmi. Zábavné bude, ak požiadaš niektorého z chlapov, aby hus na stole rozporcoval. * Samozrejme, že dnes už plnenú pečenú hus robia vo veľa krajinách, veď Prešporáci sa rozliezli po svete, a tamojších obyvateľov naučili variť túto lahôdku.:-)
Prešporská kačica Najchutnejšie mladé vypitvané kačičky vážia asi tri kilá, takže jednou nasýtiš šiestich ľudí. Rodinu aj hostí najväčšmi prekvapíš kačicou na červenom víne, lebo také čosi od teba neočakávajú. Červeného vína budeš potrebovať liter. Dva deci z neho odložíš do šťavy, zvyšok budeš popíjať počas varenia. Pokrájaj na kocôčky päť deka údenej slaniny, s kúskom masla ju dobiela upraž na pekáči, pridaj k nej veľkú posekanú cibuľu, dve obielené a pokrájané jablká a dva rajčiaky, ktoré namočíš do vriacej vody, olúpeš a rozštvrtíš. Dobroty spolu popraž, prilej dve deci vody, pridaj veľký bobkový list, šesť guliek čierneho korenia, a polož na to zvonku i zdnuka posolenú kačicu. Prikry pekáč druhým pekáčom a na miernom ohni v rúre hodinu vtáka dus. Občas sa naň pozri a polej ho vydusenou šťavou. Potom zlož z pekáča pokrievku a kačicu z oboch strán upeč do zlatista. Nezľakni sa, že šťavy ubúda. Keď sa vydusí až na tuk, mäso z pekáča vyber, výpek zapráš dvoma polievkovými lyžicami hladkej múky, zamiešaj, na rozriedenie prilej dve deci polievky z kačacích drobkov a tri minúty povar. Omáčku pretri cez sito, na zjemnenie pridaj dve deci červeného vína, na dochutenie dve polievkové lyžice brusnicového, alebo ríbezľového kompótu a znovu nechaj prevrieť. Kačicu podávaj rozkrájanú na mise, šťavu v omáčniku. Hodia sa k nej opečené zemiaky, udusená ryža, no najchutnejšia je páperová knedľa s prešporskou červenou kapustou.
Advent Ako som už spomínal, Prešporčania boli bohabojní, a tak počas adventu nastal čas ranných rorátov a prísneho pôstu vo všetky decembrové stredy, piatky a soboty. Samozrejme obchodníci nespali. Obchody s textilom vylepovali do výkladov plagáty ohlasujúce lacné biele týždne. Boli rozdelené na tri skupina prvá predávala lacné plátno a damask v prvom adventnom týždni, druhá v druhom a tretia v treťom. Posledný týždeň pred Vianocami a na Zlatú nedeľu už všetci predávali draho, pretože bolo treba vyžmýkať peniaze od oneskorencov. Koniec devätnásteho storočia bol pre Prešporok prevratný. Do domov sa začala zavádzať elektrina, voda, ba aj plyn. Mesto bolo rozkopané, pretože magistrát rozhodol, že každý dom musí byť napojený na kanalizáciu. Roku 1896 na svätého Mikuláša zažiaril v Prešporku vysokánsky strom ovenčený elektrickými žiarovkami. Z dobových novín sa môžeme dočítať, že z vianočného stromu bolo odstrelených sto šesťdesiatsedem žiaroviek. Ale poďme naspäť k jedlu. Ako sa teda Prešporčania stravovali počas adventu?
Pražucha Štyridsať deka pohánkovej alebo hrubej pšeničnej múky, môže byť aj zmes obidvoch, za nueustáleho miešania opraž na veľkej suchej ťapši dozlatista. Potom vsyp múku do hrnčeka, nalej na ňu pol litra vriacej osolenej vody. Rýchle a dokonale ju vareškou rozotieraj, aby sa nevytvorili hrudky, ale hustá hmota. Hrnček zakry a nechaj na okraji sporáka, aby sa múka dovarila. Lyžicou namočenou v masti vykrajuj po polhodine do zohriatej misy menšie halušky. Polej ich oškvarčekmi z údenej slaniny a podávaj.
Teľacie klopsy V stredu, piatok a sobotu sa v advente postíš, v nedeľu hoduješ, v pondelok dojedáš zvyšky od nedele, nuž iba v utorok môžeš uvariť niečo také polopôstne, ako sú teľacie klopsy. Pol kila teľacieho pliecka a dve vodou nasiaknuté žemle zomeľ na mäsovom strojčeku. Posoľ to, pridaj surové vajce a malú lyžičku mletého čierneho korenia. Vareškou masu zmiešaj a našľahaj. Z masy sprav guľky veľké ani marhule a domäkka ich uvar v slanej vode. V troch polievkových lyžiciach masti na rajničke popraž nadrobno pokrájaný pór, mrkvu, petržlen, malý zeler a ak máš, tak aj kalerábik, hrášok a kukuričné zrnká. Po chvili to zapráš dvoma polievkovými lyžicami hladkej múky, dobre premiešaj, zalej vývarom z mäsových guliek, pridaj polievkovú lyžicu cukru, kávovú lyžicu mletého voňavého korenia, väčší bobkový list, päť polievkových lyžíc rajčiakového pretlaku a kávovú lyžičku tymianu. Varíš to na miernom ohni dvadsať minút a občas pomiešaš. Potom omáčku ochutnáš, dochutíš, vložíš do nej klopsy a päť minút ešte varíš. Omáčka získa na chuti aj vzhľade, ak k nej pridáš za hrsť usušených špičiek, predtým rozmočených vo vode. Hostí prekvapíš, ak im ako prílohu ponúkneš kukuričné halušky.
Kukuričné halušky Do litra vriacej osolenej vody daj lyžičku masti a pomaly do nej zaváraj pol kila kukuričnej múky. Neustále miešaj kým sa cesto nezačne odliepať od dna. Potom z neho polievkovou lyžicou vykrajuj halušky. Posyp ich cibuľou.
Sušené slivky so šunkou Po celý advent v dome riadime, vypekáme majstrujeme ozdoby na stromček, zadovažujeme darčeky a schovávame ich jeden pred druhým. Aj naše predvianočné pohostenia musia napĺňať toto osobitné ovzdušie. Dokonale poumývaj pol kila sušených sliviek, povyberaj z nich kôstky, osuš ich v obrúsku a pootm ich osmaž v polosiminke masla. Dvadať deka dusenej domácej šunky čo najtenšie pokrájaj, na každý plátok polož toľko vychladnutých sliviek, aby sa dali doň zabaliť. Plátky pospínaj špáradlom a podávaj ozdobené majonézou. Všetci užasnú nad čudom, ktoré im podávaš a tvoj zázrak imi ohromne zachutí.
Čas vianočného pečenia Advent bol aj časom pečenia cukroviniek na vianočný stôl. Kontrolovalo sa či orechy a lieskovce sú dostatočne vysušené, nakupovali sa veľké množstvá kilnčekov, badiánu, anízu, feniklu, kardamónu a samozrejme múky, cukru a iných potrebných vecí. A potom sa začalo piecť. A takto poučuje prešporská matka svoju dcéru o vianočnom pečení: Z citrónov a pomarančov tenulinko skrajuj kôrky, usiš ich, podrv v mažiari a citrónovú a pomarančovú cedru, ktorú si si takto vyrobila, každú osobitne uzavri do fľaštičiek a odlož na suché miesto. Citronát a oranžát tiež porobíš z tenulinko poskrájovanej kôry južného ovocia. Tenké šupky z ovocia bez bielej dužinatej vrstvy tri dni až týždeň máčaj vo vode. Potom ich daj na sito odkvapkať, prelož do rajničky, zasyp cukrom, zalej pohárom vína a pomaly var, kým tekutina nevyvrie a kôra nenasiakne lepkavým cukrom. Najmä ku koncu varenia musíš kôru výdatne miešať, aby ti cukor neprihorel. Len čo z neho vyjde závan karamelovej vône, odstav rajničku z ohňa, kôru povykladaj na taniere s centimetrovou vrstvou pieskového cukru a keď o niekoľko dní citronát či oranžát poriadne obschne, ulož sladké kôročky do pohárkov. Ak ich obtiahneš vrstvičkou horkej čokolády, získaš znamenité vianočné cukríky. Do každých piatich dekov zrnkovej kávy pridaj päť zrniek kardamónu a až potom ju zomeľ. Získa neopakovateľnú predvianočnú chuť. Prvé peč ďumbierniky a medovníčky, lebo potrebujú aspoň dva týždne, aby po upečení zmäkli. Skôr peč suché pečivo ako zákusky. Vypekať sa vychyť, až keď máš všetko potrebné doma.
Vianočné karamelky Zamysli sa nad krásou Vianoc a potom vlož do rajnice dve deci medu, dvadsať deka masla, pol osminky litra silnej čiernej precedenej kávy a šestinu mlieka. Na miernom ohni to budeš variť a miešať, kým kvapka masy kvapnutá do studenej vody razom nestuhne. Potom vylej masu na pomastenú mramorovú dosku, rozotri ju do vrstvy vysokej pol druha centimetra a po vychladnutí pokrájaj ostrým nožom na úhľadné štvorčeky. Každý štvorček osobitne zabalíš do kúska mastného papiera a až potom ich môžeš baliť ako salónky.
Lieskovcové medialónky Pol kila vylúpaných lieskovcov opraž na suchej ťapši a zbav ich šúp. Mrzkejšiu polovicu z nich zomeľ, krajšie a väčšie lieskovce pozdĺžne prekroj, polovičiek budeš potrebovať päťdesiat až šesťdesiat. Nadrobno posekaj päť deka citronátu. V mažiari rozdrv zarovnanú lyžičku kardamónu. Osminku zmäknutého masla vymiešaj s pätnástimi dekami cukru a štyrmi žĺtkami na penu. Po častiach do nej zapracuj pätnásť deka polohrubej múky. Pridaj mletú orešinu, citronát, kardamón a štipku soli. Vypracuj cesto a odlož ho aspoň na pol hodiny do chladu. Plech vylož pergamenovým papierom. Vlhkými prstami, aby sa ti na ne nelepilo cesto, vyformuj päťdesiat až šesťdesiat guliek s trojcentimetrovým priemerom. Poukladaj ich na plech s papierom a ukazovákom každú v strede zľahka pritlač. Do jamiek vtlač polovice orieškov. Medailónky peč v stredne vyhriatej rúre pätnásť minút. Vychladnuté odlož do škatule. Vydržia byť dobré aj šesť týždňov.
Pyšteky Pyšteky rob vždy, keď ti zvýšia štyri bielka, lebo je večná škoda vyhadzovať božie dary. Zmiešaj ich v kotlíku s tretinou kila práškového cukru, šťavou z jedného citróna, metličkou ich nad parou dohusta vyšľahaj, naplň do cukrárského vrecka, rozpyštekuj na pomastený plech a na veľmi miernom ohni v otvorenej rúre skôr usuš ako peč. Na Vianoce ti bielkov zvýši. Skús do jednej dávky pridať päť deka kokosovej múčky, do inej päť deka kakaa, do ďalšej sekanú sušené slivky, marhule, višne, alebo presladené ovocie. Ak namiesto pyštekov usušíš snehové kolieska, môžeš ich ako ozdoby povešať na vianočný stromček.
Florentýnky Florentýnky upečieš z dvadsiatich dekov nahrubo postúhaných vlaškých orechov a pätnástich dekov lieskovcov. Pridáš k nim päť deka nadrobno pokrájaného oranžátu a osem zrniek rozdrveného koriandru. Zužitkuješ desať deka hocijakého starého polovysušeného lekváru. Dve deci šľahačky, koriander, pol osminky masla a pätnásť deka cukru necháš za neustáleho miešania prevrieť. Pridáš oranžát, lekvár, orešinu, desať deka hladkej múky a dohladka vymiešaš. Vystelieš plech na pečenie pergamenom a kávovou lyžičkou kladieš naň z masy kôpky, ktroé tou istou lyžičkou roztlačíš na kolieska s priemerom štyri centimetre. Medzi kolieskami nechávaš trojcentimetrové medzery. Florentýnky pečieš v stredne vyhriatej rúre, pätnásť minút. Horúce ich lopatkou preložíš na dosku vychladnúť. Bude ich do päťdesiat a v škatuly vydržia aj pol druha mesiaca.
Vysoké vytáčané keksy Týchto skvelých krehkých keksov si vždy narob do zádoby, lebo vydržia aj štvrť roka a k čaju, či káve ich môžeš podávať vždy a komukoľvek. Pol druha kila polohrubej múky, dve tretiny kila práškového cukru, osminku masla, deko sódy bikarbóny preosiatej s múkou, šesť žĺtkov, tri deci kyslej smotany a štipku soli premiešaš a dobre vymiesiš. Cesto rozdeľ na dva pecníky. Jeden z nich postraš kopcovitou polievkovou lyžicou kakaa tak, aby vyzeral ako mramorovaný. Cesto nechaj v chladničke dvadsaťštyri hodín odležať. Na druhý deň našraubuj na stôl mäsový mlynček. Vyber z neho nože a dierkovanú vložku. Nasaď na ich miesto pretláčaciu formičku, ktorá sa dá kúpiť v každom železiarstve. Cez tvar, ktroý si vyberieš, mlynčekom vytláčaj z cesta pásy, krájaj ich na kúsky, klaď na voskom vymazaný plech a v horúcej rúre upeč do ružova. Nechaj vychladnúť a poukladaj do škatúľ.
Čokoládové kopčeky Postrúhaj desať deka horkej čokolády a v horúcom kúpeli ju rozpusti v pol deci sladkej smotany. Do hladulinkej kašičky vmiešaj päť deka posekaných vlašských orechov, päť deka hrozienok a päť deka posekaného oranžátu. Kávovou lyžičkou klaď z masy malé kôpky na pomastenú podložku a v chlade ich nechaj stuhnúť. Kopčeky povkladaj do ozdobných papierových košíčkov a núkaj tak, aby ich rodina do mesiaca zjedla.
Spracované podľa knihy Petra Ševčoviča Z kuchyne starého Prešporka, vydanej v Matici Slovenskej v roku 2001. |
Od polovice októbra začali gazdiné vykrmovať husi a kačice. Do gágorov im pchali šúlky zošrotovanej kukurice a smäd zapíjali skvelým prešporským burčiakom. Všetky prešporské slávnosti, sprievody a zábavy sa končili dňom svätého Martina. Ten okrem toho, že mal priniesť sneh avizoval, že sa v Prešporku a okolí budú konať kačaco-husacie hody. Ak sviatok svätého Martina nepripadal na nedeľu, konali sa hody niekedy v nedeľu pred Martinom, inde nedeľu po tom. Samozrejme, že to bolo veľmi praktické, pretože vidiečanky z okolia mohli celé dva týždne chodiť do mesta a ponúkať gazdinám obrovské, aj osemkilové vykŕmené husi. Ich pečienky neraz vážili aj vyše kila a takmer sa nezmestili na tanier. Chudobnejší si kupovali kačice, bohatší husi. Mesto prestalo voňať zaváraním, ale burčiakom a pečenou hydinou.