|
A tak ste si teda sadli za počítač, päť minút zízali na prázdnu stránku, potom niečo napísali, trikrát to opravili, vymazali a potom ste opäť pozerali na tú čistú stránku? Nuž, aj takto sa môžu rodiť články a tak podobne sa rodil aj tento, pôvodne článok a vo finálnej podobe seriál o tom, čo starí Prešporčania radi videli na svojom stole... Tak naštartujte svoje chuťové poháriky. Úvod
Zaujimavosťou prešporskej kuchyne je jej sezónnosť. Sezóna bravčoviny začínala pred Vianocami a trvala až do konca fašiangov. Počas Veľkonočnej sezóny sa spotrebovalo veľa mladých baranov a capov. Jar bola sezónou kureniec a mladej zeleniny. V lete sa jedlo všetko a veľa. V jeseni sa začalo jablkami, hruškami a gaštanmi a končilo husami, kačicami hojne zalievanými výborným prešporským burčiakom. Počas adventu bol pôst a strava sa stala veľmi striedmou, aby sa ľudia mohli pripraviť na sezónu vianočných a novoročných hodov. V Bratislave prevládali ručne písané kuchárske knihy, ktoré prešporské gazdinky dávali svojim svojim dcéram, ale aj synom spravidla k pätnástym narodeninám. Zmapujme teda prešporský kulinársky rok.
Od troch kráľov po Popolcovú stredu Toto obdobie, nazývané fašiang, charakterizujú plesy a bály. Každý spolok, a bolo ich v Prešporku neúrekom, poriadal svoj ples. Prísna spoločenská etiketa kázala, že osloviť neznámu mladú dámu na ulici je nemravné a neodpustiteľné, preto bolo treba každého mladého človeka uviesť do spoločnosti, predstaviť a samozrejme poohovárať. Nebolo azda ctihodnej prešporskej rodiny, ktorá by sa nezúčastňovala plesov. Matky vo večerných róbach a otcovia v žaketoch či frakoch uvádzali svoje potomstvo do spoločnosti. Prešporok na prelome storočí mával najmenej tridsať veľkých plesov za sezónu a malé plesy či súkromné zábavy nikto nerátal. Tieto boli väčšinou tematické, napríklad: pyžamové, žobrácke, oblečenie prarodičov či zvieracie masky. Populárne boli aj cigánske plesy, kde súťažili rómske kapely. Vyše päťdesiat prešporských primášov malo cez fašiangy plné ruky práce. Na ľadovom bále, ktorý sa konal na Železnej studničke, korčuliarom na hladine zamrznutého jazera, vyhrával divadelný orchester. Okolo jazera predávali zababušený čašníci grog a varené víno. Zámožnejší hodovali a tancovali v budove kúpeľov, mládež tancovala na ľade i na tanečnom parkete pod šírim nebom. A čo sa teda jedlo a pilo počas fašiangov?
Šodó z prešporských vín Maškrtné jazýčky dám a ešte maškrtnejšie pánov na niektorom z domácich večierkov príjemne prekvapíš prešporským šodó. Prešporské sa líši od bežného tým, že ho robievame z rôznych druhov vín. Z bieleho vznikne žltulinké, z červenej frankovkzy fialkové, z ríbezlového či jahodového vína červenkasté. Sprav aspoň dve rôzne, lahodí to oku. Metličkou rozšľahaj dve deci vína, štyri žĺtky, štipku soli a štyri polievkové lyžice vanilkového cukru. Nádobu vlož do väčšej, v ktorej už vrie voda a jej obsah usilovne šľahaj. Vajcia s vínom sa najprv spenia, potom začnú hustnúť, a zdvojnásobia svoj objem. Keď už šľaháš iba hustú penu, odstav šodó z ohňa. V žiadnom prípade sa nesmie variť, lebo by sa skľagalo. Hustý jemný krém úžasnej chuti nemusíš podávať len k pupákom, dukátovým buchtičkám, alebo s piškótami. Zmiešaj ho niekedy zo surovými jabĺčkami pokrájanými na kocky, s mesiačikmi ošúpaných pomarančov, s kolieskami banána alebo s odkvapkanými zaváranými jahodami, hruškami či broskyňami. Môžeš ním naplniť košíčky z krehkého cesta a každý ozdobiť višňou naloženou v rume. Vždy bude chutiť, aj keď ho spravíš z podradnejšieho vína, o čom pravdaže hosťom nepovieš. Vychýrené Prešporské šnicle už na Labužníkovi sú K Prešporským šniclom sa podával zemiakový šalát.
Premeny zemiakového šalátu Prešporskí kuchári mali vždy blízko k básnikom a ich zemiakové šaláty vždy mali poetickú chuť. Podávame ich v Prešporku k vyprážaným kuriatkam, k teľacím rezňom, k bravčovine upravenej na prírodný spôsob alebo upečenej s chrumkavou kôročkou na cibuli, cesnaku a rasci. Ku kačici plnenej jablkami chutia aspoň tak dobre ako červená kapusta na klinčekoch a víne a zemiaková knedľa. Nemôžeš ich však robiť z hocijakých zemiakov. Poteš sa ak na trhu objavíš špeciálne zemiačiky „rožteky“, tenké dlhé ako prst. Ak ich niet - a to býva často - povyberaj na šalát ružiaky nie väčšie ako orech. Zemiaky na šalát sa nesmú rozvárať, zošúverená kožtička z uvarených sa musí dať ľahko stiahnuť a keď sa do zemiačika zahryzneš, mala by si mať pocit, akoby si hrýzla do masla. Na rodinný obed potrebuješ takýchto zemiakov dve kilá. Uvaríš ich v šupke a najlepšie v pare. Kým sa varia, pripravíš si nálev z pol deci vínneho octu, pol litra vody, polievkovej lyžice cukru, kávovej lyžice soli, štyroch guliek celého a dvoch voňavého korenia a menšieho vavrínového lístku. Dve minúty nech povrie, potom ho zlož z ohňa nechaj vychladnúť. Očistíš dve stredne veľké cibule a ostrým nožom nakrájaš z nich čo najtenšie lístočky. Potom vpichneš ihlu do variaceho sa zemiaka. Ak cezeň ľahúčko prejde, hrniec so zemiakmi môžeš zložiť z ohňa a ochladiť studenou vodou. Potom zemiaky šúpeš a krájaš na lístočky rovno do misy, v ktorej prídu na stôl. Na tretinu zemiakov poukladáš polovicu cibuľových lístkov, zaleješ tretinou nálevu, naukladáš druhú vrstvu zemiakov a cibule, zaleješ druhou tretinou zálievky a poukladáš tretiu vrstvu krumplí. Do zvyšku nálevu zamiešaš pol deci oleja, kávovú lyžicu mletého bieleho korenia a vyleješ to na zemiaky. Nemiešaš. Dve hodiny necháš postáť, aby chute prešli do seba. Máš dosť času na prípravu akéhokoľvek mäsa. Ak sa ti tento najstarodávnejší šalát zdá byť obyčajný, uvar spolu so zemiakmi dve až štyri vajcia. Uvarené žĺtky podláv s olejom vymiešaj s lyžicou horčice, cibuľu nekrájaj na lístky, ale postrúhaj na hrubom strúhadle., všetko zmiešaj s nálevom, pridaj nadrobno posekané bielka a zmiešaj so zemiakmi pokrájanými na kolieska, alebo drobné kocky. Šalát je chutný a vyzerá honosnejšie ako predchádzajúci. Ak sa ti máli, pridaj doň za pohár zeleného hrášku. Zas bude inakšie chutiť. Mnohí si budú pochvaľovať, ak do predošlého šalátu postrúhaš sladkokyslú alebo štiplavú uhorku či kvasák a misu zjemníš štyrmi kopcovitými polievkovými lyžicami prešporskej majonézy. Ak vieš, že jesť budú prieberčivé papule, prerob predchádzajúci šalát na maškrtnícky. Pridaj doň pohár podusených kociek mrkvy, tenulinké rezančeky zo struka červenej mäsitej papriky, na hrubom strúhadle postrúhaj surový zeler a takisto postrúhané surové jablko. Ak je to málo a šalát chceš mať priam rozprávkový, vmiešaj do predchádzajúceho zo dva poháre rezančekov zo šunky, šunkovej salámy, údeného mäsa, alebo kocôčky z mäsa v polievke vyvarenej sliepky či vrany, ktoré ti je ľúto hodiť psovi. Mäsový zemiakový šalát podávaj samostatne, najlepšie obložený plnenými vajciami, syrom a kolieskami rôznych údenín. Vidíš, aké je všetko jednoduché a so všetkým súvisí.
Čary s Prešporskou majonézou Už máš pätnásť rokov, sliepočka moja pobelavá a tak bude u nás tvoj fašiangový večierok. Možno na ňom objavíš svojho rozprávkového princa, možno pôjdeš otrávená spať. Tak či onak musíš si všetko pripraviť sama, lebo slúžky akoby natruc ak varia pre návštevy, vždy čosi pobabrú. Tvoj večierok však musí byť bez chyby. Nevie sa kto vymyslel recept na prešporskú majonézu, ale je taký dokonalý, že sa ujal vo všetkých slušných prešporských rodinách. Dobrá majonéza sa vydarí len vtedy, ak všetky jej súčasti budú mať rovnakú izbovú teplotu. Najprv jedenásť minút povaríš štyri čerstvé vajcia. Naklepneš ich a hodíš do studenej vody, aby sa ti dobre šúpali. Vychladnuté olúpeš, pozdĺžne prekrojíš, opatrne povyberáš žĺtky a pretrieš ich cez sito do misy, v ktorej budeš miešať majonézu. Pridáš k nim dva surové žĺtky, deci dobrého rastlinného oleja, najlepší je olivový a miešaš na hladkú masu. Pridáš pol kávovej lyžičky soli a kávovú lyžičku cukru. Usilovne miešaš jedným smerom a neustále prilievaš tenkým cícerkom ďaľší olej, až kým ho neminieš najmenej pol a najviac trištvrte litra. Kocháš sa ako ti majonéza pod rukami hustne, trasľavie a ligotavie. Prichutíš ju citrónovou šťavou, štipkou bielho mletého korenia, môžeš pridať aj kávovú lyžičku horčice. Majonéza musí mať jemnú nevtieravú chuť a musí byť taká hustá, že nestráca tvar, ktorý jej dáš. A teraz môžeš začať s čarami, ktoré nepozná hocaká gazdinká. Ak diel majonézy zmiešaš s rovnakým dielom hustej smotany, vytvoríš základ pre studené omáčky k rôznym druhom mäsa. Do dvoch deci tohto základu môžeš primiešať: · po dvoch polievkových lyžiciach strúhaného chrenu a jabĺčka; · postrúhanú cibuľu a polievkovú lyžicu horčice; · dve polievkové lyžice rôznych čerstvých voňavých byliniek; · postrúhanú sladkokyslú uhorku, pol strúhanej cibule a kávovú lyžičku horčice; · po kávovej lyžičke sladkej a štiplavej papriky; · po dvoch polievkových lyžiciach šunkových rezančekov a dusených húb; · polievkovú lyžicu mletého ďumbiera; · dve polievkové lyžice vykôstkovaných višní, marhúľ alebo hrušiek a polievkovú lyžicu medu; · hocičo, o čom si presvedčená že to môže byť dobré; · Máš dvanásť prázdnych polovíc vajcových bielkov. Zmiešaš šesť polievkových lyžíc majonézy s tromi polievkovými lyžicami kyslej smotany a do tejto zmesi môžeš pridať: · Po polievkovej lyžici posekanej pažítky, cibuľky a šunky; · Tri polievkové lyžice drobno pokrájaných húb udusených na cibuli, rozotretý strúčik cesnaku a polievkovú lyžicu posekanej petržlenovej vňate; · Štyri polievkové lyžice postrúhaného plesnivého syra či oštiepku; · Štyri posekané sardely a cibuľu; · hocičo, čo nájdeš v kuchyni a pomyslíš si že to môže byť dobré; Dobroty pomiešaš a kopcovito s nimi naplníš polovice vajec natvrdo. Doprostred misy vložíš mäsový šalát, do radu naň poukladáš vajíčka, ozdobíš rôznymi údeninami, a plátkami pečeného mäsa. Prikrášliš surovou, alebo nakladanou zeleninou. Majonézovými plnkami môžeš plniť aj trubičky či paštétky s lístkového cesta, polovice surových paprík, vydlabané rajčiaky, uhorky, košíčky zo salámy z jednej strany opečené a kadečo iné. Všetky mäsové zvyšky z kuchyne môžeš zúžitkovať, ak ich nadrobno pokrájaš, zmiešaš s prešporskou majonézou, spikantníš zeleninou a vábivo upravíš. Kuchárstvo je umením improvizácie, dieťa moje. V živote vždy lepšie obíde ten, kto radšej tvorivo improvizuje, než zúfale premýšľa.
Fašiangové jabĺčka Fašiangové jabĺčka môžeš pripraviť z akýchkoľvek kyslastých jabĺk, ktoré ti v pivnici ešte nechytila hniloba. Z dvoch deci mlieka, dvadsiatich dekov polohrubej múky, štipky soli, celého vajca, siedmych dekov cukru, polievkovej lyžice vínovice a kôry ostrúhanej z jedného citróna vyšľahaj metličkou omeletové cesto. Štyri veľké jablká olúp, vypichni z nich jaderníky, a každé z nich priečne rozkrájaj na štyri deravé kolieska. Omočené v omeletovom cestíčku vypraž kolieska na desiatich dekoch rozpálenej bravčovej masti z oboch strán do červenkasta. Deravou lyžicou ich vyber odkvapkať na sito, potom ich prelož na horúcu misu, posyp cukrom s mletou škoricou a čo najteplejšie odnes na stôl. V omáčníku k nim môžeš podať šodó, no nie je to nevyhnutné. Dámy ubezpeč, že z fašiangových jabĺčok priberú menej ako z pampúchov. A samozrejme, už od od Adventu sa mestom ozýval zúfalý kvikot zakáľaných prasiat. Každý, kto mal pri dome dvor a za ním záhradu, choval prasce. Zakáľačka bola udalosťou zimy. Zakáľači na čele s mäsiarom si obradne pripili a domáca pani pohladila znepokojené prasa. Domáci pán mu na zadnú nohu priviazal povraz, sviňu vydurili na dvor, zvalili na zem, mäsiar ju prilľahol a zaklal presne miereným úderom do krkovice. Keď mäsiar vyvrhol a rozrúbal prasa na dve polovice, všetci chlapi si vypili pohár teplej krvi, aby sa im celý deň darilo a mali dosť síl.
Klobásová panenská Ak si dobrá gazdiná, nedopustíš aby niekto mastnú blanu, ktorá vyzerá ako čipka na prasačích črevách, hodil do kotla, aby ju potom pomlel do jelítok. Bol by to večný hriech, lebo dá sa z nej urobiť špecialita, ktorú mimo zakáľačky nespravíš. Od obidvoch bravčových karé opatrne vyrežeš bravčové sviečkovice – panenské. Do každej z nich úzkym ostrým nožom spravíš po celej dĺžke dieru. Nasunieš mäso na mäsiarsku nabíjačku naplnenou klobásovou masou a tú doň natlačíš tak tuho, aby panenská vyzerala ani hrubá saláma. Potom každú zabalíš do prasačieho okružia, ktoré si predtým rozrezala na rovnaké polovice. Osolíš posypeš rascou, uložíš na pekáč a na strednom ohni pečieš. Keď mäso zmäkne a rozvoniava po kuchyni, prišiel čas zavolať zakáľačov na záverečnú hostinu. Klobásovú panenku krájaš na kolieska a podávaš s uvarenými zemiakmi. Polievaš ju voňavou šťavou a ponúkaš k nej kyslé uhorky alebo čalamádu. Zjesť dáš iba jednu sviečkovicu, druhú necháš vychladnúť a podáš ju v nasledujúcich dňoch rodine na maslovom chlebe ako olovrant. Či pri teplej, či studenej klobásovej panenskej budú jedáci zalizovať a pýtať dupľu, no môžeš im ukázať figu. Ďaľší recept Nátierková klobása už na Labužníkovi je.
Spracované podľa knihy Petra Ševčoviča Z kuchyne starého Prešporka, vydanej v Matici Slovenskej v roku 2001. |
Prešporok (Bratislava) ako mnohonárodnostné mesto, bol odjakživa križovatkou kultúr ktoré sa navzájom ovplyvňovali. Bývali tu najmä Slováci, Nemci, Maďari a Židia. V prešporskej kuchyni sa stretlo to najlepšie z týchto kultúr. Okrem korenín sa používali výlučne suroviny z ktoré pochádzali z okolia. Samozrejmosťou boli bežné domáce zvieratá ako hovädzí dobytok, ovce, sliepky, husi, kačice, široký sortiment zveriny z neďalekých Karpát, ryby dodával Dunaj. Rovnako sa jedli žaby, slimáky, dunajské mušle, ale uplatnenie našlo aj konské mäso, ježe, krty alebo holuby a vrabce. V istých kruhoch bolo obľúbené mačacie a psie mäso alebo vrany a vrabce. V Prešporoku sa dorábalo vynikajúce víno a ako vieme, vinice sú domovom slimákov, ktorí tiež našli svoje uplatnenie v kuchyniach prešporských gazdiniek.