|
Čas ovocia a zeleniny
Likér prešporských záhrad Keď sa objavia na ovocnom rínku pred tržnicou prvé čerešne, vyumývaj aspoň päťlitrovú hlinenú diežku a postav k nej po litrovej fľaši vínovice, jablkovice, terkelice, hruškovice a slivovice. Ak máš aj malinovicu, čerešňovicu, marhuľovicu, trnkovicu a broskyňovicu, postačí ti po pol litri z desiatich destilátov. Priprav si aj dve kilá cukru. Postupne, ako sa ovocie objavuje na trhu, vkladaj do fľaše vrstvy desiatich druhov ovocia. Prvá bude z pol kila vykôstkovaných čerešní, druhá z višní, potom prídu jahody, ríbezle, egreše, marhule, broskyne, rozštvrtené a vymáčané zelené orechy, v ktorých sa ešte nevytvorila škrupinka, slivky a hrušky. Na každú vrstvu ovocia nasyp štvrť kila cukru a nalej pol litra niektorej z páleniek. Zakaždým diežku zakry, previaž a nechaj v komore stáť. Jej pribúdajúci obsah v nijakom prípade nemiešaj. Ak máš diežku dostatočne veľkú, spravíš len dobre, ak do nej pridáš aj vrstvu lesných jahôd, malín, černíc, čučoriedok a moruší. Ak ju máš ešte väčšiu, pridaj aj očistené šípky, trnky, ringloty, brusnice a jarabinu. Po poslednej dávke pol kila ovocia, štvrť kila cukru a pol litra liehu diežku vzduchotesne uzavri. Otvoríš ju až na Štedrý deň. Ovanie ťa prekrásna vôňa. Ochutnáš. Čím viac druhov ovocia si použila, tým ma likér lepšiu chuť. Prehltneš ho, poteší ti jazyk a príjemne zohreje vnútornosti. Precedíš ho cez plátno a stočíš do fliaš. Dobre ich uzavrieš. Odvážiš kilo ovocnej masy. Naleješ na ňu pol litra červeného vína a prikrájaš dva banány, dva olúpané pomaranče, dve jablká a ak máš aj ananás. To bude tvoj sviatočný ovocný šalát. Likér bude sviatočným aperitívom cez Vianoce i na Nový rok. Čo zvýši, vypije rodina do ďalšej ovocnej sezóny.
Dulový syr Keď na strome zožltnú a prenikavo sa rozvoňajú, pooberaj ich rukami, aby nedostali fľaky. Šatkou z nich postieraj chĺpky, poukladaj ich do veľkého hrnca, zalej vodou, ktorá ich musí zakryť a var na miernom ohni. Po desiatich minútach varu prstom skús, či aj uprostred sú dosť uvarené. Ak nie var ich ešte päť minút, ak áno, zlož hrnčisko z ohňa a zakryté dule nechaj do druhého dňa stáť. Nekovovým, najlepšie dreveným nožom pozrezávaj na sito mäso z dúl a novou varechou ho pretri do hlinenej misy. Odváž toľko cukru koľko máš dulovej masy a s polovičným množstvom vody ho zvar na nitku. Do vriaceho cukru vlož dulovú masu. Rýchlo a dobre ju miešaj, aby sa viac sušila ako varila. Nesmie sa ti pripáliť. Po desiatich minútach prelož masu do formičiek alebo rozotri na taniere na hrúbku pol druha prsta. Zopár dní nechaj formy, či taniere sušiť na teplom mieste, kým dule nestuhnú a nevytvorí sa na nich suchá kôročka. Potom ich prelož suchou stranou na liesku pokrytú papierom a nechaj obschýnať opačnú stranu. Na povrchu dulového syra sa utvorí tmavšia cukrová kôročka, vnútrajšok ostane takmer biely. Každý kúsok dulového syra osobitne zabaľ do papiera a odlož na suché miesto. Ak cukor namiesto s vodou rozvaríš s bielym vínom, získa dulový syr správnu prešporskú chuť. Ak cukor uvaríš s červeným vínom, bude dnu ružový až fialkastý. Ak pri obracaní syra dva farebne odlišné druhy zlepíš, získáš polotovar na dvojfarebné cukríky. Ak na lepkavú vrstvu bieleho dulového syra položíš marhuľový syr a zakryješ ho červeným dulovým syrom, môžeš z toho keksovými formičkami vykrajovať trojfarebný dezert. Pozliepané syry môžeš zúbkovaným nožom rozkrájať ja na štvorčeky. Pokiaľ ide o ovocné syry, podobne ako z marhúľ a dúl, môžeš ich pripraviť aj z jabĺk, hrušiek a broskýň. Nemajú však takú výraznú chuť a keďže ide o ovocie vodnatejšie, treba ich dlhšie variť. Dochutiť ich môžeš škoricou, klinčekmi, citrónovou alebo pomarančovou kôrou a šťavou. |
Od jari až do neskorej jesene Prešporské záhrady, lúky aj lesy dodávali svoje plody do kuchýň mesta. Prešporské pôdy sú rôznorodé, podnebie pomerne mierne a starí obyvatelia si stavali domy tak, aby pri nich mohli mať aj záhrady. Od nepamäti sa tu darilo ovocným stromom. Čerešne, višne, marhule, broskyne, jablone, hrušky, ringloty, slivky, orechy, ale aj jedlé gaštany, mišpule, dule, morušovníky a mandľovníky sa hojne vyskytovali v záhradách a sadoch mesta. Popri plotoch bujneli kríky malín, egrešov, ríbezlí, lieskovcov, vo viniciach sa darilo jahodám. Pri hradných múroch doďaleka rozvoniavali maliny s plodmi skoro takými veľkými ako slivky. Plody ovocných stromov sa uplatnili v kuchyni, kde sa z nich piekli skvelé štrúdle a iné koláče, zavárali sa a samozrejme sa z nich vyrábal vynikajúci Prešporský likér.