Cigánská kuchyňa

  • 21.09.10

 Cigánska kuchyňa

V pätnástom storočí kočovní Cigáni objavili Prešporok. Prešporskí radní k nim zaujali jednoznačný postoj. Buď sa usadia a budú žiť ako ostatní ľudia, alebo musia opustiť mesto. Bol to rozdiel oproti západoeurópskym mestám, kde zabitie kočovných cigánov bolo beztrestné. Keď sa Prešporok stal kráľovským mestom, popularita popredných primášskych rodín prudko vzrástla. Na prelome devätnásteho a dvadsiateho storočia bolo v Prešporku viac než päťdesiat primášov, ktorí mali svojho sekundáša, kontráša, basistu a cimbalistu. V Prešporku sa usadili aj cigánski remeselníci z okupovaných častí riše. Kováči, kotlári, zvonári, zámočníci, lyžičkári, kefári či korytári boli v meste vítaní. Noblesná cigánska prešporská elita trvala na izolácii mesta od žobrajúcich, kradnúcich a negramotných súkmeňovcov. A v Prešporku vládol pokoj. Samozrejme, aj Cigáni ovplyvnili gastronómiu mesta.

 

Ohňová kurka

Teta Araň, ktorej ja vravím Zlatica a ty tantenény, má novú mladú slúžku, ktorá sa volá Izabella de Riggó ako voľajaká šľachtičná, ale kožu má tmavú ako mišpule vo farárskej záhrade a neskrýva, že sa narodila v kočovníckom voze. Meno jej dala stará mať, veštica a striga, ktorá ešte zažila časy, keď panský pochopovia kočovných Cigánov lapali a všetko im brali, ešte aj staré hrnce. Tie zlé časy prinútili počerných variť sliepky tak, že okrem ohňa nepotrebovali nič a predsa sliepka bola varená, nie pečená.

Získali niektorým zo svojich spôsobov sliepku, ošklbali ju, vypitvali a po cigánsky pácovali v potoku. Potom nahádzali do vatry skaly veľké ani päsť, aby sa poriadne rozpálili. Sliepku vypchali voňavými lesnými bylinami, ak mali tak aj jabĺčkom a zabalili do lopúchových listov. Vykopali jamu a na jej dno nahádzali rozpálené skaly. Položili na ne sliepku a vedľa nej postavili kôl. Ďalším žeravým kamením sliepku zahádzali, kamene zakryli hlinou, hlinu mačinou a potom ju udupkali. Vytiahli kôl, naliali asi liter vody a dieru po kole upchali. Asi o pol druha hodiny mohli krehulinkú voňavú sliepočku vyhrabať a zjesť.

Tantenény Araň-Zlatica prikázala Izabelle de Riggó, aby nám takéto varenie predviedla. Nemala sliepku, ale kurčiatko, nemala voňavé lesné bylinky, ale osvedčené ušľachtilé zelené korenie v záhrade a kurča sme nekmásali rukami, ale jedli príborom. Bolo znamenité, môžeš ho niekedy rodine pripraviť v prírode, ak sa nám podarí tatka vyduriť na výlet.

 

Konské halušky

Počerná kuchárka Lola postrúhala na jemnom strúhadle sedem surových zemiakov, podľa potreby prisypala do nich hrubej múky, posolila a vymiešala nie veľmi husté cesto. Nahádzala z neho do vriacej slanej vody halušky a desať minút ich na miernom ohni varila. Spenila na masti posekanú väčšiu cibuľu, pridal k nej pol kila mletej koňaciny, osolila, okorenila a dusila mäso domäkka. Nato mäso zmiešala s ocedenými haluškami a pokrm posypala oškvarčekmi z údenej slaniny a dozlatista upraženou cibuľou. Pokrm podávala s kvasenými uhorkami, alebo čalamádou.

 

Fuchsokraut

Návštevníci krčmy U koňa nazývali tak konskú kyslú kapustu. Grastaneló Ištván sa nespočetne krát pýšil, že ho takú zavolali variť do kaštieľa grófa Esterházyho v Čeklísi, keď si jedno z jeho plnokrvných žriebät zlomilo nohu a grófovi prišlo ľúto kvalitné mäso z mláďaťa len tak zahrabať.

Pol kila kyslej kapusty dorovna zalej vodou, ak treba prisoľ a daj uvariť, aby zmäkla. Trištvrte kila koňaciny pokrájaj na kocky, podus na masti so spenenou posekanou veľkou cibuľou, okoreň mletým čiernym korením, dorovna zalej vodou a dus na miernom ohni. Mäkké mäso zmiešaj s uvarenou kapustou. V štvrť litri smotany rozhabarkuj dve polievkové lyžice hladkej múky, zamiešaj do kapusty, pridaj pohár ryže alebo napučanej geršle a nechaj štvrťhodinu variť. Podávaj so zemiakovou knedľou, alebo lokšami. Ak sa ti žiada, kapustu môžeš prikoreniť sladkou, alebo štipľavou paprikou.

Grastaneló Ištván vravel, že podobnú kapustu varievali jeho predkovia aj z veveričiek, sysľov, vydier a ondatier. Priznával sa, že to neskúšal, lebo nijaká sila ba ani jeho vlastná verná žena, neprinútila by ho behať za vevericami.


Grézliky

Nakrájaš si kilo až dve hocijakých vnútorností, trebárs aj z rôznych zvierat. Môžu to byť žalúdky, srdcia, jazyky, mozog, obličky, pečeň, slezina, samčie žľazy, vemienko, či pľúca. Žalúdky očistíš, vložíš na päť minút do vriacej vody, vodu zleješ, vychladnuté pokrájaš a dáš ako prvé dusiť na pokrájanú cibuľu rozpraženú v tuku, ktorú zasypeš mletou červenou paprikou. Potom pridáš pokrájané jazyky a srdcia. Keď sú polomäkké, pridáš pokrájané obličky, slezinu a pľúca. Po desiatich minútach pridáš pokrájanú pečeň a mozog, po piatich minútach všetko dorovna zaleješ vodou a desať minút necháš slabo vrieť. Potom pridáš toľko na kocky pokrájaných obielených zemiakov, koľko bolo vnútorností a varíš ich, kým nezmäknú. Do grézlikov pridáš ešte polievkovú lyžicu mletej červenej papriky, pol polievkovej lyžice mletého piepra a štvrť polievkovej lyžice podrvenej rasce. Podľa chuti dosolíš, ak sa ti žiada môžeš do grézlikov pridať aj majorán, pamajorán, tymian, podrvené borievky, materinu dúšku či saturejku. Hovädziu slezinu do grézlikov nekrájaj, ale naškriab nožom. Budú mať krásnu hnedočervenú farbu. Grézliky sú dobré, ak sú v nich aspoň tri druhy vnútorností. Chutia s čerstvým chlebom, alebo chrumkavým pečivom.

Noblesná Frau Bittó Sibillu ohovára, že do svojich grézlikov zužitkuje vnútornosti aj z najlepsích priateľob ľudí, psov a mačiek. Môže ti to byť jedno, varíš doma a vieš teda z čoho.





Spracované podľa knihy Petra Ševčoviča Z kuchyne starého Prešporka, vydanej v Matici Slovenskej v roku 2001.
Obrázky pocházejí z galerie staré Bratislavy na stránkách www.ron-del.net


Předchozí díly seriálu - část 1. - část 2. - část 3. - část 4. - část 5. - část 6. - část 7. - část 8.

Sdílet

Rubriky