Vitalion
zdraví, nemoci, léčení
www.vitalion.cz
Pripominame si 70.rokov od konca II.sv. vojny!
… povedala predsedníčka Medzinárodného výboru vyhnancov a utečencov,
obetí fašizmu a nacizmu Ivica Žnidaršič zo Slovinska v priebehu rokovania,
ktoré sa konalo v dňoch 19. a 20. septembra 2014 v hlavnom mesta SR
v Bratislave. A na vysvetlenie dodala, že v súvislosti s 2. svetovou
vojnou sa spomínajú len koncentračné tábory, no nie tábory, ktoré boli
určené pre vyhnancov.
Hlavným zmyslom rokovania, ktorého sa zúčastnilo 15 delegátov
z 8 štátov (pozvaných bolo 20 delegát„My sme boli vylúčení
z kategórie obete“,…
ov z 11 krajín) bolo zachovať pamäť o vojnovom utrpení tejto kategórie
ľudí a o skrivodlivosti, s akou sa k nim dodnes pristupuje.
Ivica Žnidaršič ďalej konštatovala, že učebnice dejepisu v európskych
krajinách málo, alebo vôbec nehovoria, že genocída sa vo vojne najviac
dotkla slovanských národov. Dôvodom, prečo sa o tom takmer nehovorí je aj
23. august, ktorý sa stal európskym dňom boja s totalitnými režimami
(nacizmom a stalinizmom), hoci ide len o nepodarené zakrývanie britskej a
francúzskej kolaborácie s Hitlerom pri Mníchovskom diktáte rok predtým.
Je preto pochopiteľné, že český zástupca v tomto výbore navrhuje
presadiť, aby OSN odsúdila ako zločinecký nie 23. august 1939 (Deň podpisu
paktu Molotov – Ribbentrop), ale 30. september 1938 (Deň podpisu zradného
Mníchovského diktátu).
To však nie je všetko. Delegátka z Moskvy upozornila, že Európa sa už
zbavuje aj pravých protifašistických výrazov. „Všimli ste si, -
zvýraznila, - že z dokumentov, zo slovníka historikov mizne pojem
fašistické Nemecko´?
Alebo srbský delegát, ten poukázal, ako sa dnes Európa snaží
v súvislosti s 1. svetovou vojnou hovoriť, že šnapr. Rakúsko-Uhorsko,
Francúzsko, či Nemecko neboli agresori, že v tejto vojne išlo len
o náhody a zhody okolností… „Všimnite si, dnes sú vinní len tí, čo
sa nevedia obhájiť, čiže malé štáty“, - dodal.
Poľský delegát si zase všimol, aké neprávosti spôsobili za 70 rokov od
vojny spôsoby odškodnenia. A poukázal na rozdiel ak je za jednu a tú istú
záležitosť odškodnený Poliak v Poľsku, Poliak v USA, Poliak
v Kanade…
x x x
Koľkých ľudí sa „vyhnanstvo a utečenectvo“ dotýka na Slovensku som sa
opýtal nášho zástupcu (podpredsedu SZPB) Juraja Drotár. Jeho odpoveď bola
viac, ako prekvapujúca: „Okolo 460 tisíc!“ a vysvetlil, že ide
o ľudí, ktorí boli násilne zabratí po oboch Viedenských arbitrážach.
„Žiaľ, SR nemá samostatnú organizáciu, ktorá by týchto ľudí
zastupovala“, povedal. V Európe je takýchto organizácií 9.
Vladimír Mikunda
Otvorený list Európskemu parlamentu a prezidentom európskych štátov
Vážení!
Píšeme Vám z rokovania Medzinárodného výboru vyhnancov a utečencov,
obetí fašizmu a nacizmu, ktoré sa konalo v hlavnom mesta Slovenskej
republiky v Bratislave, v dňoch 19. a 20. septembra 2014.
Na tomto rokovaní sa zúčastnili delegácie organizácií a spoločností
z viacerých európskych štátov ktoré združujú vyhnancov, nútene
nasadených a utečencov a nedospelých väzňov v koncentračných táborov,
obetí fašizmu a nacizmu v rokoch 1920 - 1945.
Utrpenie vojnových nedospelých väzňov, vyhnancov a utečencova nútene
nasadených, ktorí sa počas druhej svetovej vojny ocitli pod nemeckou,
talianskou, maďarskou, bulharskou, fínskou, chorvátskou a inou fašistickou a
nacistickou okupáciou, zanechalo na nich trvalé následky.
Opätovne sme zistili, že v niektorých európskych štátoch sa nevenuje
dostatočná starostlivosť zostarnutým obetiam fašizmu a nacizmu. Nemajú
primeranú zdravotnú starostlivosť a sociálne zabezpečenie. Niektorým
obetiam vojny doteraz neboli vyplatené právne nároky odškodnenia za
materiálne a fyzické škody spôsobené počas druhej svetovej vojny.
Preto vyzývame Európsky parlament a prezidentov európskych štátov, aby sa
zoznámili so životnými podmienkami obetí vojen a prijali také opatrenia,
aby sa ich životné podmienky zlepšili. Zvláštnu pozornosť je však
potrebné venovať osamelým a opusteným osobám. Nesmieme zabudnúť na hrôzy
druhej svetovej vojny, na hrdinstvá a obete v boji proti fašizmu a
nacizmu.
Ako živí svedkovia hrôz fašizmu a nacizmu sme rozhorčení, že v Európe
sa znova objavujú hnutia šíriace rasovú nadradenosť a nenávisť.
Európska únia a vodcovia európskych štátov a parlamentu by nemali dovoliť,
aby sa fašistické a nacistické hnutie aktivizovalo. Rozhodne by sa mali
postaviť proti všetkým prejavom fašizmu, militantnému pseudovlastenectvu,
rasizmu a netolerancie vo svojich štátoch.
Protestujeme, že v niektorých štátoch sú ešte stále súdne žalovaní
novinári, ktorí otvorene píšu o fašistických a nacistických aktivitách,
organizáciách a osobách, ktoré sa s nimi spájajú.
Nedovoľme aby protidemokratické sily narušovali slobodu a ľudské práva
infiltrovaním sa do demokratických inštitúcií.
Vážení,
v roku 2015 si budeme pripomínať a oslavovať 70. výročie víťazstva
antifašistickej koalície nad fašizmom za druhej svetovej vojny. Práve táto
udalosť je vhodná na to, aby sa celosvetová verejnosť zoznámila
s historickými faktami o genocídnej politike nacizmu a fašizmu voči
slovanským národom a o zverstvách, ktoré počas druhej svetovej vojny
spáchal fašizmus a nacizmus.
Protestujeme proti falšovaniu dejín spojených s nacizmom a fašizmom. Mladá
generácia by mala vedieť pravdu o zverstvách nacizmu a fašizmu, ako ľahko
sme prišli o slobodu a koľko úsilia stálo naše oslobodenie. Mala by
poznať spojenectvo protihitlerovskej koalície a jej hrdinský boj proti
nacizmu a fašizmu, za slobodu a demokraciu
Dnešné generácie žijú v nádeji, že ľudstvo nezopakuje hrôzy, ktoré
dehumanizovali človeka. Vojnové zverstvá, genocídy národnostných menšín
a náboženstiev v súčasnosti nám pripomínajú doby fašizmu a nacizmu.
Preto pripomíname udalosti z dôb minulých.
Súčasná situácia nás vedie k poznaniu, že doterajšie opatrenia
Organizácie spojených národov na predchádzanie násilia a vojen sú
nedostatočné. Milióny novodobých vyhnancov a utečencov, utekajúcich pred
chudobou a nebezpečenstvom vojny súrne potrebuje humanitárnu pomoc všetkých
vyspelých štátov. Odmietanie pomoci a stavanie hraničných múrov medzi
štátmi, aby ochránili bohatých pred chudobnými nie je cesta riešenia tohto
problému.
Preto vyzývame Organizáciu spojených národov, Európsku úniu, prezidentov
európskych štátov, aby aktívnejšie hľadali nové možnosti –
politického riešenia spolužitia medzi národmi a rôznymi náboženstvami,
proti novému nárastu násilia a hrozby vojny.
Účastníci Medzinárodného výboru vyhnancov a utečencov
obetí fašizmu a nacizmu v rokoch 1920 – 1945