Bryndza znižuje cholesterol

Fotoalbum tématu (0) Sledovat e-mailem Přidat k oblíbeným Zapnout podpisy Hledání v tématu
První příspěvek v tématu
 
gabi
551 příspěvků 26.08.04 18:20
Bryndza znižuje cholesterol

Dokázané: Bryndza znižuje cholesterol

Správny postup výroby bryndze sa začína na salaši.

Tradičná salašnícka bryndza môže byť súčasťou stratégie ochrany proti viacerým civilizačným ochoreniam. Ide najmä o atopický ekzém, astmu, alergie, osteoporózu, cukrovku a dokonca aj o rakovinu či srdcovocievne choroby. Neveríte? Presvedčíme vás.

Prvá klinická štúdia

Od historicky prvej klinickej štúdie bryndze, orientovanej na sledovanie jej vplyvu na hladinu cholesterolu v krvi, nás viacerí skeptickí kolegovia odrádzali. Dôvodom bol vysoký obsah tuku v bryndzi. To je síce pravda, bryndza obsahuje až 48 percent tuku v sušine, tak ako väčšina syrov. Tuk však v zrelej bryndzi probiotické baktérie z veľkej časti premenia na vhodnejšie formy.

Tridsaťčlennej skupine dobrovoľníkov, mužov a žien, väčšinou s vyššou hladinou cholesterolu, sme podávali v priebehu mája a júna 2004 denne 100 gramov bryndze. Pravidelne ju dodávala ružomberská bryndziareň. Výsledky boli vynikajúce.

Zaznamenali sme štatisticky preukazný šesťpercentný pokles LDL cholesterolu v krvi po prvom mesiaci a desaťpercentný po dvoch mesiacoch.

Znamená to zníženie rizika srdcovocievnych ochorení o 20 až 30 percent, keďže podľa skúseností kardiológov pokles cholesterolu o jedno percento znižuje riziko výskytu uvedených civilizačných ochorení o dve-tri percentá.

Na dôvažok, bryndza znižovala aj krvný tlak a krvný cukor, a u dvoch tretín dobrovoľníkov sme dokonca zaznamenali zvýšenie dobrého (HDL) cholesterolu!

Ďalšie parametre, vrátane antioxidačnej a imunostimulačnej aktivity, sme ešte nestačili vyhodnotiť.

Výsledky sú také presvedčivé, že po skompletizovaní ich uverejníme nielen v domácich, ale aj v zahraničných lekárskych časopisoch.

Iné pozoruhodné účinky

Salašnícka bryndza, pripravovaná tradičným spôsobom, patrí medzi výnimočné a veľmi zdravé potraviny, vznikajúce činnosťou mliečnych baktérií. V grame bryndze je až jedna miliarda užitočných mikroorganizmov, najmä mliečnych baktérií, čo v porovnaní s jogurtom predstavuje až tisícnásobok.

Počtom a širokým spektrom mikroorganizmov zloženým z viac ako dvadsiatich druhov mliečnych baktérií a kvasiniek sa bryndza prinajmenšom vyrovná kaukazskému kefíru, ktorý sa v niektorých regiónoch sveta považuje za elixír dlhovekosti.

Tajomstvo probiotickej bomby

V čom spočíva tajomstvo tradične vyrábanej bryndze? Množstvo užitočných mikroorganizmov pomáha udržiavať rovnováhu v zostave baktérií v zložitom ekosystéme hrubého čreva. Kolonizácia čreva baktériami je tiež podmienkou dozrievania imunitného systému. Rôzne zložky bakteriálnych buniek, najmä antigény a lipopolysacharidová povrchová vrstva, majú mohutné aktivačné účinky na bunky imunitného systému.

Prehnaná hygiena moderného životného štýlu však už od raného detstva zabraňuje, aby črevo osídlili baktérie a aby tak imunitný systém dozrel spôsobom vymodelovaným v evolúcii. Imunitný systém má totiž úžitok z kontaktu s mikróbmi zo špinavých rúk a z pôvodného životného prostredia. Bryndza ako probiotická bomba môže tento výpadok nahradiť.

Zvlášť významná je úloha probiotických mikroorganizmov u starších a chorých ľudí, u ktorých z rôznych príčin nastal rozvrat optimálnej skladby črevných baktérií.

U ľudí nad 50 rokov sa počet mliečnych baktérií v čreve nápadne znižuje a tým sa oslabuje aj imunitný systém. Takto sa vysvetľujú dôsledky potravinovej nákazy kmeňom Escherichia coli O157 v Škótsku v roku 1996. Kým niekoľkosto mladších ľudí nákazu prekonalo bez vážnejších následkov, 20 starších zomrelo.

Mliečne baktérie tiež zvyšujú vstrebávanie vápnika a iných minerálov v hrubom čreve, čím sa vysvetľuje ochranné spolupôsobenie bryndze proti rednutiu kostí (osteoporóze) a proti rakovine hrubého čreva.

Výrazné rozdiely v aktivite

Nie všetky druhy mliečnych baktérií pôsobia rovnako. Rozdiely v ich biologickej aktivite sú často výrazné. Dánski vedci uverejnili nedávno výsledky klinickej štúdie dokazujúce, že iba jogurt vyrobený fermentáciou druhom Enterococcus faecium + Streptococcus thermophilus znižuje po dvojmesačnom podávaní (denne 450 ml) cholesterol o osem percent. Jogurt vyrobený inými druhmi mliečnych baktérií (Lactobacillus acidophilus alebo Lactobacillus reuteri + Streptococcus thermophilus) takéto účinky nemal.

Je tiež známe, že len niektoré druhy mliečnych baktérií vyrábajú z mliečnej bielkoviny počas fermentácie tripeptidy (napríklad valyl-prolyl-prolín a izoleucyl-prolyl-prolín), ktoré znižujú krvný tlak.

Na nedávnom kongrese o probiotickej medicíne v Anaheime (USA) sa odborníci zhodli, že terapeutický účinok probiotických baktérií sa dostaví iba pri užívaní megadávok: v jednej dávke minimálne 100 miliónov živých baktérií, lepšie 10 až 100 ráz viac. Bryndza takéto vlastnosti spĺňa. Okrem bohatej zostavy rôznych živých mliečnych baktérií iba počet enterokokov v grame bryndze dosahuje až 200 miliónov.

Preparát, ktorý sme nedávno ponúkli lekárňam ako potravinový doplnok, obsahuje v jednej tablete šesť miliárd živých baktérií Enterococcus faecium. Výsledky klinickej štúdie, ktoré sme uverejnili v Časopise lékařů českých potvrdzujú, že tento probiotický preparát môže účinkovať aj pri liečbe pečeňovej encefalopatie (cirhózy).

Stane sa hitom?

Obyvatelia západnej Európy žijú dlhšie ako my. Jednou z príčin môže byť aj vysoká konzumácia fermentovaných mliečnych výrobkov. Práve bryndza - naše biele zlato - sa preto môže stať veľkým hitom a jedným z mála produktov, ktoré prispejú k našej identite v rámci Európskej únie.

Naozaj, prečo by sme nemohli charakteristický ráz našej krajiny dopĺňať aj našimi tradičnými ovčiarskymi produktmi? Trend v turistike prezrádza, že aj náročný zahraničný hosť vyhľadáva to, čo je charakteristické pre daný región. To by mohlo byť výrazným prínosom pre štátny rozpočet. Zveľadenie a rozkvet ovčiarstva tiež zabezpečí živobytie a azda aj prosperitu prvovýrobcom, zachová vidiecky charakter života.

Sme presvedčení, že úcta a rešpekt k patentom prírody, medzi ktoré bryndza patrí, nám v budúcnosti prinesie mimoriadny úžitok.

Na trhu sú tri druhy: bryndza vyrobená z pasterizovaného mlieka, bryndza termizovaná a bryndza tradičná, vyrobená z nepasterizovaného mlieka.

Tá, ktorá sa pripravuje z pasterizovaného mlieka, obsahuje len jeden alebo niekoľko málo druhov mliečnych baktérií, ktoré sa musia pridať do tepelne ošetreného (pasterizovaného) mlieka vo forme zákvasu. Zákvas však obsahuje iba jeden druh mliečnych baktérií - Lactococcus lactis s niekoľkými varietami.

Bryndza termizovaná je mŕtvym produktom bez probiotických vlastností. Neobsahuje živé mliečne baktérie ani ostatné mikroorganizmy, pretože tie zahynuli v technologickom procese, charakterizovanom vysokou teplotou.

Správny postup sa začína na salaši

Výroba tradičnej salašníckej bryndze sa začína na salaši. Z čerstvého mlieka bez tepelnej úpravy sa vyrobí ovčí syr (hrudka), polotovar na výrobu zrejúceho, roztierateľného syra, teda samotnej bryndze. Pri dodržaní správneho postupu konečný produkt obsahuje neuveriteľné množstvo mliečnych baktérií s probiotickými vlastnosťami.

Súčasne sa z pôvodnej suroviny odstránia potenciálne škodlivé baktérie, ktoré sa do nej na salaši mohli dostať. Postará sa o to zložitá samočistiaca aktivita mliečnych baktérií. Mliečny cukor (laktózu) skvasujú na kyselinu mliečnu a iné organické kyseliny, ktoré patogénne baktérie neznášajú.

Mliečne baktérie produkujú aj ďalšie látky (peroxid vodíka, bakteriocíny antibiotickej povahy a rôzne enzýmy), poškodzujúce choroboplodné baktérie. V bryndzi však už nie je mliečny cukor, takže nehrozia zažívacie ťažkosti u ľudí, ktorí neznášajú laktózu.

Mliečne baktérie a nimi vylučované enzýmy majú zásluhu na zvýšení výživnej hodnoty bryndze. Spracúvajú mliečnu bielkovinu a tuky na jednoduchšie zložky, ktoré sú z fyziologického hľadiska vhodnejšou a stráviteľnejšou potravou. Konečný produkt je obohatený o ďalšie biologicky vzácne látky (najmä vitamíny skupiny B a K).

Komplex mliečnych baktérií a niekoľko druhov mikroskopických húb (napríklad dva druhy rodu Kluyveromyces a Mucor racemosus) sa zúčastňujú nielen na premene a natravovaní pôvodných zložiek ovčieho mlieka (bielkoviny a tuk), ale aj na vytváraní chuťových látok, charakteristických pre tradičnú bryndzu.

Bryndza v zime

Pre zimné obdobie, keď je nedostatok ovčieho mlieka, sa v sezóne pripraví tzv. sudovka. Je to nasolený ovčí syr, ktorý sa naplní do dubových sudov a uchováva v chladných pivničných skladoch. „Sudovka“ sa v zime mieša v rôznych pomeroch s kravskou hrudkou a takto uprave- ná sa dostáva na trh aj mimo sezóny.

Keďže „sudovka“ sa vyrába len z nepasterizovaného mlieka, ostane v nej zachované množstvo pôvodných bryndzových baktérií, ktoré po zmiešaní s kravskou hrudkou rozbehnú v bryndziarni fermentačný proces v hociktorom ročnom období.

Takáto bryndza sa líši od pôvodnej „letnej“ najmä tým, že okrem ovčieho syra obsahuje v určitom pomere (najviac 50 percent) aj kravský syr.

Prírodu nevieme napodobniť

Prospešné účinky tradičných mliečnych produktov zabezpečujú prírodné, historicky overené procesy. Detaily tohto zložitého biotechnologického procesu sa ešte nepodarilo spoznať, pretože sa na ňom zúčastňujú desiatky druhov spolupracujúcich mikroorganizmov. Zásah do týchto procesov (pasterizácia, termizácia, žiarenie, konzervačné látky) porušuje evolúciou vypestovanú nadväznosť mikrobiologických procesov a rôznorodosť mikrobiálnych druhov tvoriacich jedinečné vlastnosti bryndze. Preto ani bryndza vyrábaná z pasterizovaného mlieka, ktorá obsahuje len jeden druh mliečnych baktérií, nemôže byť plnohodnotná.

Keď sa bryndza spracuje vysokou teplotou (termizáciou), stráca probiotický charakter a stáva sa neživou potravou slúžiacou iba na nasýtenie. Označovať bryndzou termizovaný produkt zbavený probiotických mikroorganizmov je neetické. Pýtame sa preto, či nejde o vedomé podvádzanie konzumenta len z ekonomických dôvodov?

Názov bryndza by mal byť zachovaný len pre tradičnú bryndzu s probiotickými vlastnosťami.

Prof. RNDr. LIBOR EBRINGER, DrSc.
prof. MUDr. ZOLTÁN MIKEŠ, DrSc.
Doc. MUDr. MILAN BOČA
CSc., prof. Ing. MIROSLAV FERENČÍK, DrSc.
prof. Ing. ĽUDOVÍT BERGENDI, DrSc.
pracovníci výskumných a klinických pracovísk UK v Bratislave

Na tento dotaz zatím nikdo nereagoval, buďte první!

 Váš příspěvek

 Newsletter

Milujeme vaření, nikoliv spam. Přihlaste si novinky z Labužníka.

Přihlásit se k newsletteru

Naši partneři

Vitalion

zdraví, nemoci, léčení
www.vitalion.cz

eMimino

těhotenství, děti, rodina
www.emimino.cz

Recept na jídlo

recepty, jídlo, vaření
www.receptnajidlo.cz